Anatómia kopyta - Ungula Equi
Anatomické znalosti konského tela sa medzi chovateľmi, jazdcami, ale i trénermi bohužiaľ zanedbávajú, alebo obmedzujú len na tie časti, kde sa ukazujú problémy, alebo sú fundamentálne pre oblasť reprodukcie a zlepšenia výkonu. V živom svete, kde všetko so všetkým súvisí, sa ale nemožno spoliehať len na vybrané vedomosti. Preto každý, kto pracuje so zvieratami, by sa mal celoživotne dovzdelávať, aby boli umožnené dobré výsledky pri čo najlepšom zdraví a wellfare. O to viac to platí pri koňoch, ktoré sú aktívne využívané najmä v športe a sú na ne kladené skutočne vysoké nároky. Kopytá nevynímajúc, a práve nimi sa zaoberá táto stránka.
ORGANUM DIGITALE - UNGULA EQUI (rohovinový útvar prsta)
Konské kopyto patrí medzi takzvané rohovinové útvary prsta a je to derivát kože. Pre lepšie pochopenie súvislostí by sme na začiatku mali spomenúť, že koža sa zakladá z 2 zárodočných listov:
1. Epidermis (pokožka) vzniká z EKTODERMY2. Corium (škára) vzniká z MEZODERMY Subcutis/tela subcutanea (podkožie) má genetický pôvod v tom istom základe ako škára.Kopyto sa skladá z 3 častí, pričom každá zodpovedá pozmenenej vrstve kože:
- EPIDERMIS → capsula ungulae (kopytné puzdro)
- CORIUM → corium ungulae (kopytná škára)
- SUBCUTIS/TELA SUBCUTANEA → tela subcutanea cunei (kopytná strelka)
stručný prehľad popisovaných štruktúr (c) Lea Kelecsényiová
rozdelenie kopyta, jeho častí, so znázornením produkcie rohoviny škárou. latinsky (c) Lea Kelecsényiová
rozdelenie kopyta, jeho častí, so znázornením produkcie rohoviny škárou. slovensky (c) Lea Kelecsényiová
TELA SUBCUTANEA CUNEI (kopytná strelka)
Kopytná strelka v tomto zmysle je väzivový útvar klinovitého tvaru a prikladá sa na chodidlovú plochu kopytnej kosti, kde sa upína šľacha hlbokého ohýbača. Tvorí ju tuhé kolagénové väzivo prestúpené elastickými vláknami. Na ňu sa ďalej prikladá tvrdšia, rohová strelka, ktorá je jej verným odliatkom. Na strelke opisujeme 2 ramená (laterálne a mediálne) vybiehajúce kraniálnym smerom v apex (hrot) a opačne končia v pätkách.
facies solearis / chodidlová plocha (c) Lea Kelecsényiová
CORIUM UNGULAE (kopytná škára)
Na rozdiel od škáry kože, vrstvy škáry kopyta sú silne krvené a vytvárajú charakteristické útvary - papily. Rozdeľuje sa na 5 častí.
Corium limbi (škára obruby): Tvorí prechod medzi normálnou kožou a kopytom, nachádza sa v podobe úzkeho pruhu nad obvodom korunky. Palmárnym/plantárnym smerom prechádza na pružné pätky. Produkuje epidermis limbi (rohovú obrubu) a glazúru, vzadu rohové pätky.
Corium coronae (korunková škára): Je to zhrubnutý široký úsek škáry s papilami vysokými 4-6 mm. Produkuje hlavnú strednú vrstvu (stratum medium) rohovej steny.
Corium parietis (škára steny): Táto vrstva je tvorená asi 5 mm vysokými lístkami, ktoré smerujú od korunkového obvodu ku chodidlovému okraju. V zadnej časti sa ohýba na chodidlovú plochu ako škára rozperiek pod názvom pars inflexa lateralis et medialis corii parietalis. Produkuje vnútornú vrstvu (stratum internum) rohovej steny.
Corium cunei (škára strelky): Prirastá na väzivovú srelku (tela subcutanea cunei) a produkuje rohovú strelku. Okrem toho, že má papilárnu stavbu, nachádzajú sa tu aj potné žľazy ústiace na povrch rohovej strelky.
Corium soleae (škára chodidla): Prirastá na chodidlovú plochu kopytnej kosti a produkuje rohové chodidlo. Je takisto papilárneho charakteru.
corium ungulae / kopytná škára , zdroj: documentingreality.com
CAPSULA UNGULAE (kopytné puzdro)
Rohové puzdro kopyta obaľuje koniec prsta vrstvou rohoviny a tvorí presný odliatok kopytnej škáry. Skladá sa z 3 pevne spojených častí.
Paries corneus (ROHOVÁ STENA): Je to tá časť, ktorú vidíme na stojacom zvierati, takže tvorí dorzálnu a postranné časti kopytného puzdra. Vzadu sa ohýba ako rozperky, ktoré sa vnárajú medzi rohové chodidlo a rohovú strelku. Korunkový okraj (, ktoré sa vnárajú medzi rohové chodidlo a rohovú strelku. Korunkový okraj (margo coronalis) je ostrý a na vnútornej strane vytvára žliabok (sulcus coronalis), je odtlačkom korunkovej škáry (corium coronae). Chodidlový okraj (), je odtlačkom korunkovej škáry (corium coronae). Chodidlový okraj (margo solearis) sa nachádza na dolnej strane a prichádza do kontaktu so zemou.
Okrem toho rohovú stenu tvoria 3 vrstvy:
- stratum externum - vonkajšia vrstva, v podobe tenkého pásika mäkkej svetlej rohoviny na korunkovom okraji, a glazúra
- stratum medium - stredná vrstva je najhrubšia, skrz ňu sa pripevňuje podkova podkovákmi
- stratum internum - vnútorná vrstva, v podobe rohových lístkov sa prekladá s lístkami stenovej škáry, na chodidlovej ploche kopyta je viditeľná ako zona alba (biela čiara)
capsula ungulae / kopytné puzdro , zdroj: hoofcure.com
Solea cornea (ROHOVÉ CHODILO): Tvorí ho rúrková rohovina a je mierne vyklenuté dovnútra, hrubé asi 1 cm. Strelka ho rozdeľuje na telo corpus soleae (kraniálne od apexu) a na ramená crus soleae laterale et mediale.
Cuneus corneus (ROHOVÁ STRELKA): Má klinovitý tvar so základňou (basis cunei) a hrotom (apex cunei), medzi ramenami základne sa nachádza stredná strelková brázda (sulcus cunei centralis). Vkladá sa medzi rozperky, s ktorými zviera bočné strelkové brázdy, a smerom dozadu prechádza v pätky.
solea cornea / rohové chodidlo (c) Lea Kelecsényiová